Aktuality

Čo máme nové?

Projekt pomoci Pošli tašku oslavuje rok nákupov pre seniorov

pridal: charita | dátum: 4. apríla 2021 | kategória: Dobrovoľníctvo

Denne je v teréne dobrovoľník, ktorý ide do obchodu, nakúpi podľa zoznamu a nákupné tašky odnesie priamo pred príbytok seniora a seniorky. Úplne zadarmo a vo svojom voľnom čase. Po roku fungovania projektu v Bratislave a okolitých obciach je do pomoci prihlásených vyše už 150 dobrovoľníkov. Sú dušou projektu, jeho inšpiráciou aj hnacím motorom.

Projekt Pošli tašku vznikol počas pandémie z iniciatívy dobrovoľníčky Bratislavskej arcidiecéznej charity. Už od začiatku sme vedeli, že jeho realizácia závisí práve od zapojenia ďalších dobrovoľníkov ochotných pomáhať seniorom a neskôr aj zdravotne znevýhodneným, aby sa sami nevystavovali nákaze.

Záujem dobrovoľníkov nás ale veľmi prekvapil. Vyspovedali sme niektorých z nich a prinášame vám možnosť nahliadnuť do ich radostného prežívania a neúnavnej obety. Oni sú pre nás hrdinami tejto doby.

Dobrovoľníčka Katka (titulná fotografia)

Prečo si sa prihlásila do Pošli tašku? 

Vnímala som obdobie COVIDu ako veľmi náročné a zneisťujúce predovšetkým pre starších ľudí, ktorí žijú sami. Na jednej strane urobili správne, ak zostali doma a znížili tým riziko kontaktu s infikovanými ľuďmi, na strane druhej si však museli naďalej nakúpiť potraviny, vyzdvihnúť lieky a podobne. Sama mám doma vyše 80-ročného otca a aj keď sa mu to nepáčilo, trvala som na tom, že nemôže ísť do obchodu, pretože je tam vysoké riziko kontaktu. Riešenie bolo jednoduché – nakúpila som ja. Ale ako majú vyriešiť situáciu starší, ktorí žijú sami? Preto ma ihneď oslovil projekt Pošli tašku, ktorý som vnímala ako zmysluplný a veľmi nápomocný v tejto nezvyklej situácii.

Komu pomáhaš?

V podstate celý manažment zabezpečuje Slávka, koordinátorka projektu, a ja sa teším, koho mi v daný deň „pridelí“, komu treba v ten deň odniesť tašku. V rámci projektu som stretla veľa príjemných, neskutočne vďačných seniorov, ktorí sú mnohokrát veľmi obmedzene pohybliví, ale o to viac láskaví.

Čo ťa na tom baví?

Najprekvapujúcejšie na projekte je, že napriek tomu, že ho robím preto, aby som pomohla iným, tak mám pocit, že dostávam viac, ako dávam. Pretože má určite väčšiu hodnotu dostať úsmev a vďačnosť, ako odovzdať tašku. Toto je pre mňa na projekte krásne, to ma nabíja, to ma baví.

Čo pekné si zažila pri projekte?

Každá chvíľa venovaná projektu bola pekná. Ale najviac ma poteší, keď ma seniori odmenia svojím požehnaním. To sú najkrajšie chvíle.

Priala by som si viac „poslaných tašiek“, viac zdieľaného dobra, viac potešených seniorov. Nech ich Pán žehná!

projekt pomoci seniorom Pošli tašku

Dobrovoľník Rado

Prečo si sa prihlásil do Pošli tašku?

V čase, keď začala pandémia COVID-19 a sám som pocítil, že sa mi ťažšie žije (žiadne posedenie s kamarátmi, žiadne možnosti kolektínych športov, žiadne návštevy omší,  a pod.), uvedomil som si, o koľko viac to postihlo množstvo iných ľudí a predovšetkým tých starších. V tom období som sa dozvedel o projekte Bratislavskej arcidiecéznej charity – Pošli tašku, ktorý vytvoril možnosť pomôcť ľuďom, ktorí sú najviac ohrození a potrebujú pomôcť či už s nákupom, odvozom k doktorovi alebo pomôcť povybavovať úradne veci.

Komu pomáhaš?

Zväčša som pomáhal seniorom ktorí potrebovali pomôcť s nákupom a bolo im ho treba zaviesť domov. Počas tej služby som si uvedomil jej dôležitosť nielen z dôvodu ochrany seniorov pred ochorením COVID-19, ale aj z dôvodu, že niekedy nákup vážil aj 10kg (pritom obsahoval len základné veci, mäso, ovocie, mlieko, múka, minerálka, soľ a pod.) a je ťažké si predstaviť, ako sám senior si berie tento nákup domov a potom ho nesie do bytu pešo po schodoch. Okrem toho som mal možnosť pomôcť s vybavovaním dokumentov na úrade a taktiež som mal možnosť zahrať sa na taxikára pre neuveriteľne milé seniorky, ktoré potrebovali odviesť k doktorovi a následne späť domov.

Čo ťa na tom baví?

Začal by som drobnosťou, ktorá ma na tom nebavila ako typického chlapa, a to nakupovanie. 😀 Táto drobnosť je ale nič oproti tomu, čo ma na Pošli tašku baví. Najkrajšou časťou je vždy stretnutie so seniorom, ktorému nesiem nákup, prípadne ktorého idem niekde odviesť. Pri týchto ľuďoch som pochopil význam slovného spojenia „vďačnosť nemá hraníc“. Moja minimálna námaha pri nákupoch bola niekoľkonásobne „vyplatená“ vďačnosťou a milými slovami seniorov, ktorým so mohol potraviny doniesť.

Čo pekné si zažil pri projekte?

Krásnych zážitkov mám mnoho a verím, že ešte mnoho budem mať. Asi najkrajším je jedno obdobie, kedy som vozil pravidelne dva-krát do týždňa jednu seniorku k doktorovi do nemocnice. Ráno okolo 8 hod. som pre ňu prišiel, porozprávali sme sa 10 minút cestou, a potom cez obed som ju okolo 11 hod. zobral z nemocnice domov. Poslednýkrát, keď potrebovala, aby som ju odviezol do nemocnice, som ráno klasicky o 8 hod. pre ňu prišiel, zaviezol som ju do nemocnice, a potom som pre ňu okolo 11 hod. prišiel. Keďže som z práce nemohol skôr, aj keď seniorka väčšinou bola po vyšetreniach už o 9 hod, z toho dôvodu ma 2 hodinky počkala, a potom som ju odviezol domov.

Tak to bolo aj ten poslednýkrát. Ale keď nastúpila do auta, povedala mi, že keď o 9 hod. skončila vyšetrenie, stretla v nemocnici susedu, ktorá bola autom a spýtala sa jej, či ju môže zobrať autom domov, na čo jej odpovedala: Nie, ďakujem mám dohodnutý odvoz. Následne mi vysvetlila, že by jej bolo veľmi ľúto, kebyže sa rozlúčime len po telefóne a nie takto osobne.

Vtedy som si uvedomil, aký krásny znak vďačnosti to bol za moju drobnú pomoc. So seniorkou sme sa rozlúčili a doteraz si stále raz za čas zavoláme, ako sa nám obom darí. Tento projekt nie je o obetovaní sa dobrovoľníka, je to hlavne o objavovaní seba samého v darovaní a dáva možnosť vidieť krásu množstva ľudí, ktorí síce už fyzicky možno nemajú toľko síl, čo my mladší, ale dokážu povzbudiť a posilniť vďačnosťou a radosťou zo života, napriek množstvu ťažkostí, s ktorými sa stretávajú. Je to síce klišé, ale môžem povedať, že počas tejto služby určite viac dostávam ako dávam, a ak niekto rozmýšľa, ako by mohol pomôcť starším ľuďom vo svojom okolí, tak Pošli tašku je jeden z najkrajších projektov s týmto účelom.

projekt pomoci seniorom Pošli tašku

Dobrovoľníčka Agáta

Prečo si sa prihlásila do Pošli tašku? 

OZ Samária, v ktorom už roky dobrovoľníčim, muselo kvôli pandémii obmedziť svoju činnosť. Rozmýšľala som, ako byť aj v tejto dobe užitočná. Moji rodičia sú starší, ale bývajú veľmi ďaleko a som vďačná za ľudí, ktorí im pomáhajú. Preto mi prišla myšlienka pomôcť seniorom ako veľmi aktuálna, zmysluplná a aj osobná. Veď pomáhať si je prirodzené, veľmi ľudské.

Komu pomáhaš?

Už niekoľko mesiacov robím nákupy potravín, drogérie a liekov pani Erike, ktorá býva neďaleko mňa a je vo veku môjho otca.

Čo ťa na tom baví?

Som rada, že jej môžem pomôcť. Pani Erika má problémy s chôdzou, so srdiečkom, ísť čo i len do obchodu je pre ňu, aj vzhľadom na situáciu, rizikové. Okrem samotného nákupu sa vždy aspoň na chvíľu porozprávame. Povie mi o svojich radostiach, starostiach, pospomína. 🙂 Skúsenosti a spomienky našich starkých sú na nezaplatenie. Mali by sme ich viac počúvať. Oni sú tá „história“, na ktorú sa často zabúda a ktorú, žiaľ, často ignorujeme, či nepovažujeme za potrebnú pre život v 21.storočí.

Čo pekné si zažila pri projekte?

Spoznala som pani Eriku. 🙂 Je to veľmi milá, kultivovaná a napriek veku, alebo vďaka veku, radostná žena. Uvedomila som si, že takto ako pani Erika, žije medzi nami mnoho starších, osamelých ľudí. Často o nich nevieme, netušíme, či niečo nepotrebujú, možno sa chcú len porozprávať. Verím, že príde deň, kedy aj s pani Erikou pôjdeme niekde vonku na kratučkú prechádzku a budeme sa môcť pri kávičke porozprávať bez rúška a obáv.

Taška plná potravín je starému človeku dvakrát ťažšia ako mladému. To však nie je jediný dôvod, prečo v službe Pošli tašku bude Bratislavská arcidiecézna charita pokračovať. Po roku trvania projektu je jeho výsledkom nielen pomoc, v ktorú dúfali, ale 60 nadviazaných vzťahov senior-dobrovoľník, medzi ktorými vzniklo krásne priateľstvo.

Aj tentoraz sa nám ukázalo, že dávať je niekedy len prvým krokom k tomu, aby sme niečo krásne prijali. Viac o projekte.